Po narodení synov zasadil otec v záhrade dva stromy. Ten prvý bol smrekovec. Tvrdý aj krehký zároveň. Ťahá sa do výšky, rastie na slnečnej strane. Je presne ako starší brat Luigi. Ten za tridsaťsedem rokov ani raz neopustil údolie. Druhý strom je jedľa. Stojí v tieni, odolná, silná a húževnatá. Presne ako mladší Alfredo, spurný bitkár. Utiekol ďaleko do Kanady, medzi Indiánov a ropné vrty, aby viac nespôsoboval problémy. Alfredo a Luigi majú niečo spoločné. Obaja často hľadia na dno pohárika. Pijú bez prestávky celé dni, potom zaspia a ráno pokračujú s bielym vínom, pivom aj whisky pri bare. Bratov spája aj starý dom. Po otcovej smrti sa Alfredo vracia do rodného kraja, ale netuší, že tá chatrč by raz mohla mať obrovskú hodnotu. Novela Paola Cognettiho približuje krehkú existenciu stratenú v hneve, alkohole a tajuplnej sile, ktorá ju strháva čoraz nižšie až na samé dno. Pritom zmätie všetko, čo jej príde do cesty. Pozdĺž rieky Sesia si tak ľudskú bolesť mlčky odnášajú aj zvieratá a stromy.