Človek je most medzi zvieracím a božským a práve to, že si tento aspekt uvedomujeme, z nás robí ľudí. Zároveň to však spôsobuje, že sme nespokojní a plní protikladov, často stojaci na rozhraní medzi štedrosťou a sebectvom, láskou a nenávisťou, silou a krehkosťou, nádejou a zúfalstvom, ambíciami a pokorou. V knihe Cesta ľudskoskej bytosti sa Osho zaoberá otázkou, ako je možné tieto zdanlivé protiklady prijať a dokonca uvítať namiesto toho, aby sme sa neustále snažili zvoliť si len jeden z nich, pretože protichodné pocity a vlastnosti sú nástrojom našej transformácie a rastu. Nabáda nás, aby sme si ako ľudia vytýčili vysoké ciele – aby sme sa nesnažili byť iba ľudskí, ale božskí, inak nebudeme rásť.