Roky sa považujú za jedno z ikonických diel francúzskej memoárovej prózy. Text je osobným rozprávaním o období od 1941 do 2006 prostredníctvom optiky pamäti, minulých a súčasných dojmov, dokonca aj predstáv budúcnosti: fotografie, knihy, skladby, rádio, televízia a desaťročia reklamy, titulkov z tlače v kontraste s intímnymi konfliktmi a denníkovými záznamami. Prehovárajú tu dialekty, slová spojené s danou dobou, slogany, značky a názvy množiacich sa predmetov. Autorkin hlas sa stráca a opätovne vynára, plynutie času sa stáva hmatateľným a čas si určuje smerovanie rozprávania, z ktorého vzniká nová autobiografia – subjektívna a neosobná, súkromná a kolektívna zároveň.