„Vieš ty čo,“ riekol raz za rána Ďuro Škvorec k svojej Dore, „keď je ten boží fašaneček, zaberiem sa ja ku kmotrovcom — azda ma trochu počastujú.“ „Dobre,“ riekla Dora, „aspoň aj mne donesieš dajakú výslužku. Ale aby si len tak naprázdno nešiel, vezmi krstniatku pár tých lieskovcov — i tak sú deravé…“ Humoristická poviedka zo Zlatého fondu SME.