Ako sa naučiť prijímať vek s nadhľadom a pokojom? Každý chce žiť dlho, ale nikto nechce byť starý – tento paradox poznáme všetci. Populárna nemecká autorka a literárna kritička Elke Heidenreichová sa vo svojej osobnej a úprimnej eseji zamýšľa nad tým, čo znamená starnúť – fyzicky, duševne aj spoločensky. V starobe človek nesie dôsledky za všetko, čo v živote urobil alebo neurobil. Autorka so životnou múdrosťou, s nadhľadom a humorom však ponúka čitateľom pohľad na starnutie ako na proces, ktorý nemusí byť iba stratou, ale aj oslobodením. Elke Heidenreichová čerpá z vlastných skúseností, pričom sa dotýka tém ako zmeny v medziľudských vzťahoch, bilancovanie života, osamelosť, ale aj spoločenské predsudky voči starobe. Popritom spomína dôležité literárne diela a myšlienky, ktoré ju sprevádzali počas života. Toto svižné, osobité a povzbudzujúce čítanie ukazuje, že starnutie nemusí byť iba o orezávaní možností, ale aj o získavaní nových perspektív – a že skutočné umenie života spočíva v tom, aby sme ho vedeli prijať v každej fáze. Pretože, ako hovorí: „Takmer nič nie je dôležité. Mali by sme len dýchať a byť vďační.“