„Toto je skrúšená spoveď duše, ktorá netúži ísť za slávou ani za bohatstvom. V svojom živote som vykonal prácu pre národ, za ktorú sa nemusím hanbiť. Moje svedomie ma plne uspokojuje, lebo v každom podujatí som mal na zreteli len tie najšľachetnejšie ciele a sebeckosť a ziskuchtivosť mi pri nijakom národnom podujatí neprenikli útrobami. Zažil som slávu, zažil som aj poníženie, ale v každom čase v mojom srdci horela vždy len tá najčistejšia láska voči priateľom. Mám sústrasť s tými, ktorí ma nepochopili, zle súdili, pomáhali pochovať zaživa a to vo veku, keď som ešte mohol národu preukázať mnohé cenné služby a rozšíriť slávu slovenského mena, ako som verne konal celých 23 rokov. Nepriateľov nemám — aspoň nijakých nepoznám — odpustil som každému, aj tým, ktorí ma pochovali.“