Tridsaťtriročná Iris nosí celý svoj život v jednom kufri. Neustále je na cestách, bez istoty, bez koreňov. Osemnásťročný Théo sa zasa naučil nemať sny, lebo zakaždým, keď sa nenaplnia, to bolí viac než ich absencia. Sedemdesiatštyriročná Jeanne sa obzerá späť a premýšľa, čo jej z vlastného života vlastne zostalo. Tri generácie, tri osamelé bytosti, ktoré sa nemali nikdy stretnúť. A predsa ich náhoda – alebo niečo, čo sa na ňu len podobá – spojí pod jednou strechou v nečakanej spoločnej domácnosti. Spočiatku nedobrovoľné spolunažívanie sa pomaly mení na krehké puto, v ktorom má každý z nich svoje miesto. To jediné, čo nám zostane je nežný, hlboko ľudský román o stratách, samote, chudobe a starnutí, ale aj o humore, nádeji a sile drobných gest. Virginie Grimaldiová rozpráva s ľahkosťou a empatiou o veciach, o ktorých sa často mlčí, bez zbytočného pátosu a klišé, ale láskavo a výstižne.