Zdalo by sa, že hranica je len tenká čiara na mape. A predsa dokáže rozdeľovať ľudí po oboch stranách, vyvolávať spory, spôsobovať napätia. A občas aj spájať. Kapka Kassabova skúma minulosť i prítomnosť hraníc na bulharsko-grécko-tureckom pomedzí, kde v divokých horách stále prežívajú tajomné rituály a naprieč dejinami tu jedným či druhým smerom prechádzajú prúdy utečencov. Menia sa krajiny, menia sa vojny, ale ľudské príbehy zostávajú. V tejto knihe sa dozvieš: – ako vyzeral život na bulharsko-gréckej hranici počas komunizmu, keď bola súčasťou železnej opony – aké boli príbehy ľudí, ktorí sa cez túto hranicu pokúšali utiecť na Západ – aký vplyv mala hranica na rozdelené rodiny a celé komunity – čo majú spoločné príbehy vtedajších a dnešných pašerákov, vojakov a utečencov – aké staré rituály a legendy dodnes prežívajú v balkánskych horách – čo zostalo z minulosti železnej opony v dnešnom pohraničí Kedysi bola táto oblasť prísne stráženým hraničným pásmom medzi Východom a Západom. Dnes je pre mnohých utečencov bránou do vysnívaného bohatého sveta. Na hraniciach, kde sa stretávajú rôzne krajiny a rôzne kultúry, sa vždy diali tie najzaujímavejšie veci. Inak to nie je ani na pomedzí Bulharska, Turecka a Grécka. Kapka Kassabova sa narodila a vyrastala v Bulharsku. Dobre si preto pamätá, ako sa tu v časoch studenej vojny pohybovali vojaci, špióni i utečenci. Nie sú to však len moderné dejiny, ktoré formovali túto oblasť. Sú to aj dejiny Osmanskej ríše, dávna prítomnosť Trákov, či rôzne presuny obyvateľov, ktoré sa cez hranice prelievali z jednej či druhej strany. Hranica Kapky Kassabovej je osobná reportáž, ktorá oživuje krajinu formovanú dejinami. Spolu so strážcami hraníc, hľadačmi pokladov, podnikateľmi, botanikmi, liečiteľmi, utečencami či pašerákmi mapuje fyzické aj psychologické hranice, ktoré pretínajú dediny i hory tejto fascinujúcej oblasti. Hranica nie je len zaujímavým cestopisom, ale aj meditáciou o hraniciach medzi národmi, kultúrami i ľuďmi, a taktiež o hraniciach, ktoré nosíme v sebe. Hranica Kapky Kassabovej vychádza v preklade Ivany Krekáňovej. Vydanie knihy je spolufinancované z prostriedkov Európskej únie.