Virtuózne napísaný román o starobe, pamäti a sile predstavivosti od jedného z najvýznamnejších súčasných talianskych spisovateľov. Osemdesiatdvaročný Nicola strávil celý život rozprávaním príbehov. Slovami, ceruzkou, do zápisníka, ktorý nosí všade so sebou, zaznamenáva aj tie najdrobnejšie detaily života, jeho prchavé okamihy, takmer nepostrehnuteľné čiastočky existencie, ktoré väčšina z nás sotva vníma. Zachytávať celý vesmír v jedinom zrnku piesku sa preňho stalo druhou prirodzenosťou. Vždy však niečo uniká, zostáva nepomenovateľné, pretrváva na hranici poznania. A práve to je zdrojom jeho úzkosti a rastúceho pocitu zlyhania. Dnes žije v dome na dunách južne od Ríma. Dopoludnia trávi písaním, pozorovaním mora a Lu, predavačky po dvadsiatke, ktorej ladné pádlovanie na kanoe v ňom vyvoláva spomienky na matku. Kým premýšľa o ženách, ktoré formovali jeho život, i o vášňach, ktorých sa nikdy celkom nevzdal, postupne sa zapletá do udalostí malého prímorského mestečka. Napokon sa odhodlá k nepravdepodobnému a nerozvážnemu dobrodružstvu a zadováži si kajak. Domenico Starnone tak privádza svoj príbeh o pamäti, starnutí a schopnosti znovu objaviť samého seba k nečakanému záveru. Domenico Starnone (1943) píše romány a poviedky. V roku 2001 získal za román Via Gemito cenu Strega. V slovenčine vyšli aj jeho romány Dôvernosti a Zviazaní.