Už asi po štyridsiatich stranách som sa cítil ako polovičný Chorvát - jebi ga - minimálne dvadsať rokov ženatý. Sedím v tieni, cvrlikajú cikády, šumí more a okolo sa mihajú všetky tie bizarné postavy - slávnostný pohrebný sprievod premiešaný s turistickými naháčmi, Andelko náhliaci sa na orálny sex s morskou pannou, predavači zeleniny a kukurice, bláznivý kebabár, promiskuitný spevák, Mrdjana alebo Jessica... stačí sa len dívať, počúvať a nikam sa neponáhľať... a skoro by som zabudol, tam ide tá mladá plavuša z pláže a nesie si aj tú čudnú knihu "Uho, grlo, nož". Sigurno. Sigurno. Dado Nagy