V románe Koreň a výhonky sa stretávame s prostredím, ktoré súvisí s konkrétnymi autorovými skúsenosťami. Už Škultéty, keď recenzoval Vajanského román, napísal, že „pôvodca znal takých ľudí, vídal, zažil, prežil podobné situácie, podobné výjavy. Videné pamäť jeho ,precedila‘, a z toho, čo zachovala vážneho a typičného, čo mu ostalo… ako na filtre, v chvíľkach tvorenia, z toho skladá svoje obrazy“. Klasika zo Zlatého fondu SME.