Dve symfónie ruského spisovateľa a básnika symbolistu Andreja Belého (1880 - 1934) v slovenskom preklade prichádzajú po knižnom vydaní jeho tretej a štvrtej symfónie - Návrat a Pohár metelíc. Štyri experimentálne texty na pomedzí poézie a prózy predstavujú juvenílie autora, pričom osobitosťou je, že pri ich tvorbe vychádzal z hudobných princípov. Originálnymi symfóniami, ktoré Belyj napísal a vydal v priebehu rokov 1900 - 1908, sa stal jedným z tých, čo v ruskej literatúre novátorsky otvárali 20. storočie. Druhá symfónia (Dramatická) vyšla skôr než Prvá symfónia (Severná, hrdinská) a medzi čitateľmi spôsobila veľký rozruch. Dielo zaujalo nielen inovatívnosťou, ale aj autobiografizmom, kde sa v zrkadle autorovho duchovno-mystického vnímania odrážali reálne postavy a udalosti života Moskvy. Záujem vzbudzovalo zašifrované stvárnenie pikantnej histórie platonického milostného vzťahu mladého básnika k manželke moskovského mecenáša umenia M. A. Morozova.