„Novinka od autorky, ktorá pozná ženské duše ako svoje ponožky.“ Lucia má dve dcéry, dvoch bývalých manželov, jednu urnu a jeden malý byt, kde sa každé ráno cvičí, varí, plače aj smeje. Je rozvedená. A vdova. A mama. A predavačka. A občas aj terapeutka pre kamarátky, ktoré samy riešia neverných manželov, alkoholikov, dospievajúce deti alebo vlastnú pleť po štyridsiatke. Moji traja muži nie sú len o mužoch. Sú o živote, ktorý nejde podľa scenára. O stratách, ktoré zabolia, a o chvíľach, ktoré držia nad vodou. O priateľstve, čo pretrvá aj za hrob – doslova. A o tom, že aj keď vás život párkrát prefacká, nakoniec si otvoríte víno, pustíte podcast o viktoriánskych vraždách a poviete si: „Dobre, ešte to dám.“ Pre všetky ženy, ktoré milujú život – aj keď im občas lezie krkom. —- „Tri roky bez Maja, rok bez Alenky. Srdce je stále zlomené. A napriek tomu každé ráno vstanem, nachystám raňajky, odveziem deti a fungujem. Lebo ženy to tak robia. Aj keď majú krídla polámané, stále lietajú. Na metle, ak treba.“