Istý nemecký vydavateľ ma požiadal o vykreslenie vývoja môjho ducha a charakteru a o niekoľko poznámok z môjho života. Tu mi napadlo, že by ma tento pokus pobavil a že by možno zaujal i moje deti alebo potom ich deti. Sám najlepšie viem, ako nesmierne by ma zaujala aj tá najkratšia, hoci aj nudná, črta z pamätí môjho deda, v ktorej by som sa dozvedel, ako premýšľal, čo robil a ako robil. Pokúsil som sa teda vykresliť sám seba, akoby som bol už mŕtvy a díval sa na svoj život z druhého sveta. Nerobilo mi to problémy, pretože život mám už takmer za sebou. So štýlom rozprávania som si vôbec nelámal hlavu. Autor