V júni 1943 po dlhých rokoch strastí a prenasledovania deportovali trinásťročného Thomasa Geva a jeho matku do tábora Auschwitz-Birkenau. Po príchode ich od seba oddelili a Thomas sa v mužskom tábore Auschwitz I musel postarať o seba sám. Počas dvadsiatich dvoch drsných mesiacov zažil krutý a neľudský svet troch nacistických koncentračných a vyhladzovacích táborov. Nikdy sa však nevzdal vôle žiť. Akoby zázrakom prežil a ako pätnásťročného ho v tábore Buchenwald oslobodili. Ešte v zajatí pocítil silnú potrebu všetko zdokumentovať. Vytvoril vyše osemdesiat kresieb, na ktorých mimoriadne presne zachytil jednoduché, a predsa dojímavé detaily. Zaznamenal nielen bolestne známe scény, ale aj každodenné udalosti života v táboroch a prejavy ľudskosti, podpory a priateľstva zo strany väzňov. Ako prejav úcty k zosnulým priateľom a miliónom umlčaných obetí holokaustu pretavil v povojnových rokoch svoj príbeh do slov. Napriek zlu, ktorému čelil, sú jeho spomienky nádherným potvrdením života. Kniha Chlapec, ktorý nakreslil Auschwitz, doplnená pätnástimi kresbami, predstavuje jedinečné svedectvo mladého Thomasa a jeho vieru v svetlejšie zajtrajšky.