Štyri príbehy predstavujú štyri typy záhadnej ženy (nebešťanka, bohyňa, ukrutníčka, múza daždivého ostrova), štyri obdobia japonskej literatúry od najstaršej dochovanej japonsky písanej beletristickej prózy okolo roku 900 až po príbeh z roku 2000 a zároveň tri doby japonského jazyka. * * * Rozprávanie o zberačovi bambusu je najstaršia dochovaná japonsky písaná próza. Pripomína príbeh z Tisíc a jednej noci, je vsadená do reálneho historického prostredia a má realistickú psychologickú a citovú hĺbku. Odráža sa v nej mentalita klasickej doby japonskej kultúry – obdobia heian (784 – 1192). * * * Knižočka o kabuki pochádza zo vzácneho rukopisného zvitku vytvoreného medzi rokmi 1620 a 1650. Je to výtvarno-literárne umelecké dielo, ilustrovaný zvitok, prepájajúci prózu, poéziu a drámu, a popri písanej literatúre aj slovesné rozprávačstvo, spev a tanec. * * * Sakaguči Ango je predstaviteľom povojnového literárneho smeru zvaného darakuron, čo sa dá preložiť ako degenerativizmus. Novela Pod rozkvitnutými korunami v lese sakúr nadväzuje na tradíciu modernej japonskej literatúry, v ktorej je tradičná „japonská krása“ v kontrapunkte s perverznou krutosťou. Nádhera bielych a ružových sakúr vyvoláva pocity útlaku, spôsobuje psychickú nerovnováhu, posuny vo vnímaní času a reality hraničiace s „prechodom do inej dimenzie“, čo autor jedinečne zachytáva a kontrastuje pomocou makabrózneho stínania hláv. * * * Súčasný autor Kido Saburó vo svojej próze Príbeh cirkusu, čo prišiel na daždivý ostrov používa odľahlé prostredie tropického ostrova v Pacifiku ako pestré maliarske plátno, na ktoré potom maľuje príbeh riešiaci najzákladnejšie problémy celého ľudstva.