Niekedy sa nám môže javiť nádej ako niečo proti prírode, niečo neprirodzené pre našu skeptickú mentalitu. Prostredie Cirkvi v tejto súvislosti nebýva výnimkou. Život bez nádeje však patrí k pohanskému spôsobu života. Ak sa nám nádej vytráca, naše kresťanstvo je neduživé, niečo s ním nie je v poriadku. Pokiaľ je však nádej Božím darom, prečo sa nám jej nedostáva? Alebo sme azda za istých okolností od nádeje dišpenzovaní? Kde a ako hľadať nádej v dnešných časoch plných skepsy, strachu a zlej nálady? Čo je autentická kresťanská nádej a čo sú jej karikatúry?