Titul vyšiel prostredníctvom Media RTVS v spolupráci s vydavateľstvom Dixit. Výber z najlepších dialógov Lasicu a Satinského, prepísaných z jednotlivých častí Ktosi je za dverami, doplnených ukážkami zo scenárov, nájdených v archíve RTVS a pôvodnými fotografiami z nakrúcania. Kompletné dialógy s Mariánom Labudom, Milošom Kopeckým, sestrami Vášáryovými, Kamilou Magálovou, Zdenou Studenkovou a ďalšími. Obsiahly doslov prináša príbeh vzniku Ktosi je za dverami, a mapuje, ako sa dvom zakázaným komikom podarilo vrátiť do televízie a pripraviť veľkolepú premiéru svojho programu. Zároveň detailne rozoberá jednotlivé epizódy a zmeny, ktorými celý program prechádzal. Knihu otvára predhovor Zdeňka Svěráka a uzatvára posledný rozhovor s Milanom Lasicom, ktorý vznikol týždeň pred jeho smrťou. V ňom prináša svoje spomienky na pozadie vzniku a výroby kabaretu a objasňuje, prečo prišlo k jeho zákazu. Mnohí poznajú a milujú divadelné dialógy Lasicu a Satinského a dokážu z nich spamäti odcitovať celé odseky. Iní zbožňujú ich pesničky a nerobí im problém podaktoré aj zaspievať, pretože si pamätajú text. Ale zrejme najviac ľudí pozná ich televízny kabaret Ktosi je za dverami. Nie preto, že ho televízia už mnohokrát reprízovala, ale skrátka Ktosi je za dverami je aj štyridsať rokov po svojom vzniku naozaj zábavné predstavenie s výbornými hosťami a množstvom nezabudnuteľných komických dialógov či scénok, z ktorých mnohé doslova zľudoveli. Ktosi je za dverami je dnes už televízna klasika. Kultový zábavný program, ktorého prvú časť československá televízia odvysielala na konci roka 1978 a poslednú, desiatu, začiatkom roka 1983. Potom program zakázali a Lasica so Satinským sa k podobnému formátu už nikdy nevrátili. Táto kniha prvýkrát prináša v ucelenej podobe prepis vystúpení v Ktosi je za dverami a hoci sa to nezdá, čítanie dialógov Lasicu a Satinského je rovnako zábavné, ako ich pozeranie v televízii, pretože vidíte, ako dokonale ovládali svoje remeslo: humor. „Vydat texty Milana Lasici a Júliusa Satinského v knižní podobě je dobrý počin. Knížka je bezpečné úložiště. Dovolí nám zastavit se a pokochat se hrou se slovy, kterou tak brilantně ovládali.“ Zdeněk Svěrák