„Volám sa pán Zajko a toto je môj skutočný príbeh. Keď vnímate svet očami malého plyšového zajka, všetko sa vám zdá byť veľké. Veľká je posteľ aj dvere, veľké sú ľudské uši i psie laby a okná sú priam obrovské. Neviete, čo sa za tými oknami skrýva, pretože patríte do detskej izby – zvyčajne kamsi na drevenú policu alebo na vankúš a svet za múrmi tej izby vám pripadá vzdialený, neuveriteľný, ohromný, ale aj desivý.